Die Resignation gegen\u00fcber dem Krieg in der Ukraine ignoriert nicht nur die anhaltenden Gr\u00e4ueltaten, sondern auch deren Auswirkungen auf die zugrunde liegenden europ\u00e4ischen Narrative. Jetzt ist der Moment gekommen, politische Orthodoxien zu \u00fcberdenken. Teil der Reihe „Lektionen des Krieges: Die Wiedergeburt Europas revisited“.<\/p>\n\n
Druh\u00fd medzin\u00e1rodn\u00fd kongres spisovate\u013eov na obranu kult\u00fary, ktor\u00fd sa konal v roku 1937 vo Valencii, hlavnom meste \u0160panielskej republiky po Francovom \u00fatoku na Madrid, sa stal zn\u00e1mym<\/a> ako ve\u013ekolep\u00fd kult\u00farny akt odporu vo\u010di fa\u0161izmu. Na kongrese sa z\u00fa\u010dastnilo viac ako sto spisovate\u013eov z cel\u00e9ho sveta. Ich anga\u017eovanos\u0165 za to, \u010do naz\u00fdvali revolu\u010dn\u00fdm humanizmom, bojom za \u013eudsk\u00fa d\u00f4stojnos\u0165 a slobodu n\u00e1rodov, stoj\u00ed za to pripomen\u00fa\u0165 si v historicky podobnom momente, v akom sa nach\u00e1dzame dnes. Mohlo by n\u00e1m to pom\u00f4c\u0165 lep\u0161ie pochopi\u0165 medzin\u00e1rodn\u00e9 \u0165a\u017ekosti, ktor\u00e9 fa\u0161istick\u00e1 inv\u00e1zia Ruska a neokoloni\u00e1lna vyhladzovacia vojna proti Ukrajine v skuto\u010dnosti predstavuje.<\/p>\n\n Hlavn\u00fdm politick\u00fdm probl\u00e9mom pre deleg\u00e1tov vo Valencii bola politika neintervencie z\u00e1padn\u00fdch demokraci\u00ed, ktor\u00fa opakovane d\u00f4razne odsudzovali. Naopak, dne\u0161n\u00ed kult\u00farni a politick\u00ed pokrok\u00e1ri sa stiahli do svojich slonovinov\u00fdch ve\u017e\u00ed ne\u00fato\u010denia a neintervencie, alebo preb\u00fdvaj\u00fa v poetickom snen\u00ed abstraktne predstavovan\u00e9ho pacifizmu, ktor\u00fd nie je ni\u010d\u00edm in\u00fdm ako eufemizmom pre kapitul\u00e1ciu pred fa\u0161izmom.<\/p>\n\n Eur\u00f3pa v s\u00fa\u010dasnosti z\u00e1pas\u00ed s komplexnou v\u00fdzvou, ktor\u00e1 bola posledn\u00fd rok a pol realitou Ukrajiny: \u010do robi\u0165 s pokra\u010duj\u00facou devast\u00e1ciou? T\u00e1to ot\u00e1zka je skuto\u010dne viacrozmern\u00e1 – obsahuje existen\u010dn\u00fa, vojensk\u00fa, politick\u00fa, psychologick\u00fa, soci\u00e1lnu, ekologick\u00fa, ekonomick\u00fa a cel\u00fd rad \u010fal\u0161\u00edch \u00farovn\u00ed – a ned\u00e1 sa na \u0148u odpoveda\u0165 nijako katarzne. Naopak, obsahuje len nekone\u010dn\u00fa boles\u0165, a to vo v\u0161etk\u00fdch oh\u013eadoch.<\/p>\n\n Najlep\u0161\u00edm vyjadren\u00edm tejto pretrv\u00e1vaj\u00facej v\u00fdzvy by mohol by\u0165 sl\u00e1vny obraz Edvarda Muncha Kri\u010danie<\/em> – v s\u00fa\u010dasnosti sa nach\u00e1dzame presne v takomto momente \u00fazkosti, neistoty a skreslenia. Dielo vzniklo<\/a> v z\u00e1chvate paniky, ktor\u00fd utrpel s\u00e1m Munch v roku 1892, a panika by bola vlastne primeranou reakciou na vojnov\u00e9 zlo\u010diny Ruska namiesto pseudoracion\u00e1lnych kalkul\u00e1ci\u00ed, ktor\u00e9 vid\u00edme dnes. Zd\u00e1 sa, \u017ee medzin\u00e1rodn\u00e9 spolo\u010denstvo postupne akceptuje zverstv\u00e1 ako nevyhnutn\u00e9, \u010do je reakcia, ktor\u00e1 by predt\u00fdm bola absol\u00fatne nemyslite\u013en\u00e1. Panika by mo\u017eno bola aj \u00fa\u010dinnej\u0161ou politickou reakciou, ktor\u00e1 by mohla vyvola\u0165 ve\u013emi potrebn\u00e9 medzin\u00e1rodn\u00e9 opatrenia.<\/p>\n\n Pokia\u013e ide o vojnu v Eur\u00f3pe, vo verejnej sf\u00e9re mo\u017eno rozozna\u0165 dva diskurz\u00edvne a vizu\u00e1lne pr\u00edstupy, ktor\u00e9 odr\u00e1\u017eaj\u00fa prevl\u00e1daj\u00face spolo\u010densko-politick\u00e9 postoje k prebiehaj\u00facim zverstv\u00e1m. Prv\u00fdm je vojnov\u00e9 porno, ak\u00e1si romantiz\u00e1cia ru\u00edn, ktor\u00e1 je ako ka\u017ed\u00e9 porno obsc\u00e9nna. Trosky tu jednoducho sl\u00fa\u017eia ako typick\u00e1 medi\u00e1lna kulisa, ktor\u00e1 udr\u017eiava ekonomiku pozornosti, zatia\u013e \u010do tieto ruiny s\u00fa doslova neust\u00e1le produkovan\u00e9 prebiehaj\u00facimi vojnov\u00fdmi oper\u00e1ciami. Druh\u00fdm pr\u00edstupom je politick\u00e1 fant\u00e1zia povojnovej rekon\u0161trukcie. Z psychologick\u00e9ho h\u013eadiska je to ve\u013emi zvodn\u00e1 strat\u00e9gia, preto\u017ee umo\u017e\u0148uje vynecha\u0165 krut\u00fa realitu samotnej vojny pr\u00e1ve preto, \u017ee je neznesite\u013ene krut\u00e1, a namiesto toho sa s\u00fastredi\u0165 na to, \u010do m\u00f4\u017ee pr\u00eds\u0165 potom – a to v\u0161etko, k\u00fdm vojna z\u00fari bez konca.<\/p>\n\n Eur\u00f3pa \u010del\u00ed kr\u00edze, ktorej v\u00fdsledky ur\u010dia zvy\u0161ok 21. storo\u010dia. Preto je pr\u00e1ve teraz ten spr\u00e1vny \u010das, aby Eur\u00f3pa prehodnotila a zrevidovala svoje vlastn\u00e9 z\u00e1kladn\u00e9 pr\u00edbehy, ktor\u00e9 si Eur\u00f3pania rozpr\u00e1vali cel\u00e9 desa\u0165ro\u010dia a klamali tak seba, ako aj ostatn\u00fdch. Tento historick\u00fd okamih bol famili\u00e1rne nad\u00e1van\u00fd<\/a> ako Zeitenwende<\/em> (epoch\u00e1lny posun), ale presnej\u0161\u00ed term\u00edn, prevzat\u00fd z kult\u00farnych dej\u00edn Eur\u00f3py, by bol to, \u010do Aristoteles nazval<\/a> peripeteia<\/em>, peripetia – dramatick\u00fd zvrat okolnost\u00ed, drastick\u00e1 zmena jedn\u00e9ho stavu vec\u00ed na jeho opak. Vojna Ruska proti Ukrajine a Z\u00e1padu sa skuto\u010dne vyzna\u010duje oidipovskou logikou a \u00falohou Eur\u00f3py v t\u00fdchto v\u00fdnimo\u010dn\u00fdch \u010dasoch je predov\u0161etk\u00fdm odnau\u010di\u0165 sa vidie\u0165, aby sa nau\u010dila vidie\u0165 – podrobi\u0165 narat\u00edvy, ktor\u00e9 s\u00fa \u00fastredn\u00fdm prvkom jej dej\u00edn, hlbokej rev\u00edzii a zmene, preto\u017ee s\u00fa rozhoduj\u00face pre bud\u00facnos\u0165 Eur\u00f3py.<\/p>\n\n Prv\u00fdm je diskurz o genoc\u00edde. Tento z\u00e1kladn\u00fd princ\u00edp postnacistickej Eur\u00f3py, ktorej politick\u00e1 integr\u00e1cia bola zalo\u017een\u00e1 na my\u0161lienke spolo\u010dnej zodpovednosti za holokaust, bol brut\u00e1lne spochybnen\u00fd ruskou inv\u00e1ziou na Ukrajinu v plnom rozsahu. Okrem filtra\u010dn\u00fdch t\u00e1borov, masov\u00fdch deport\u00e1ci\u00ed, \u00fanosov a v\u0161adepr\u00edtomn\u00fdch mu\u010diarn\u00ed bolo na Ukrajine od 24. febru\u00e1ra 2022 ruskou arm\u00e1dou po\u0161koden\u00fdch alebo zni\u010den\u00fdch pribli\u017ene 1600 kult\u00farnych pamiatok<\/a>. Rusko sa v r\u00e1mci \u00fatokov na civiln\u00e9 objekty z\u00e1merne zameriava na kult\u00farnu infra\u0161trukt\u00faru krajiny.<\/p>\n\n Pod\u013ea Rafala Lemkina, autora pojmu genoc\u00edda, je ni\u010denie kult\u00farneho dedi\u010dstva met\u00f3dou na dosiahnutie genoc\u00eddy. Pod\u013ea neho<\/a> genoc\u00edda v podstate pozost\u00e1va z barbarstva (\u00fatok na \u013eud\u00ed) a vandalizmu (\u00fatok na kult\u00faru). Druh\u00e1 zlo\u017eka v\u0161ak bola opomenut\u00e1<\/a> v Dohovore OSN o genoc\u00edde z roku 1948. D\u00f4vody boli jednozna\u010dne koloni\u00e1lne – viacer\u00e9 z\u00e1padn\u00e9 mocnosti sa ob\u00e1vali, \u017ee ich p\u00f4vodn\u00e9 obyvate\u013estvo (a b\u00fdval\u00ed otroci) by mohli uplatni\u0165 z\u00e1kon proti nim. OSN namiesto toho prijala Haagsky dohovor z roku 1954 o ochrane kult\u00farneho dedi\u010dstva v ozbrojen\u00fdch konfliktoch, kompromis, ktor\u00fd posunul probl\u00e9m na \u00faplne in\u00fa obe\u017en\u00fa dr\u00e1hu. Skuto\u010dnou ot\u00e1zkou nie je, ako chr\u00e1ni\u0165 kult\u00faru v \u010dase vojny (hoci je to samozrejme nevyhnutn\u00e9), ale ako zastavi\u0165 genoc\u00eddu. Akon\u00e1hle sa za\u010dne \u00famyseln\u00e9 ni\u010denie kult\u00fary vo ve\u013ekom rozsahu, mali by sme dospie\u0165 k z\u00e1veru, \u017ee m\u00e1me do \u010dinenia s genoc\u00eddou.<\/p>\n\n Eur\u00f3pa v\u0161ak st\u00e1le rad\u0161ej hovor\u00ed o genoc\u00edde v zmysle politiky dej\u00edn, kult\u00fary pam\u00e4ti a „vyrovn\u00e1vania sa s minulos\u0165ou“, pri\u010dom sa \u010dasto vyh\u00fdba pou\u017eitiu tohto term\u00ednu v s\u00fa\u010dasnosti z obavy pred jeho „relativiz\u00e1ciou“. Ide o typick\u00fd pr\u00edklad toho, \u010do sa v nem\u010dine naz\u00fdva Schuldabwehr<\/em>, odvracanie viny. Trauma a feti\u0161izovan\u00e1 vina za minul\u00e9 zverstv\u00e1 sa znovu objavili, ke\u010f bola Eur\u00f3pa konfrontovan\u00e1 s rusk\u00fdm barbarstvom na Ukrajine.<\/p>\n\n Probl\u00e9mom Eur\u00f3py samozrejme nie je „relativiz\u00e1cia“ genoc\u00eddy, ale jej vlastn\u00e1 neochota prizna\u0165, \u017ee na Ukrajine prebieha genoc\u00edda – pr\u00e1ve preto, \u017ee genoc\u00edda prebieha pr\u00e1ve teraz! Preto m\u00e1 Eur\u00f3pa tendenciu tvrdi\u0165, \u017ee nejde o „\u010dist\u00fa“ genoc\u00eddu, \u017ee genoc\u00eddu je \u0165a\u017ek\u00e9 dok\u00e1za\u0165 at\u010f. – napriek tomu, \u017ee genoc\u00eddne ciele Ruska boli otvorene deklarovan\u00e9<\/a> a verejne stanoven\u00e9 jeho \u0161t\u00e1tnymi m\u00e9diami a predstavite\u013emi vr\u00e1tane samotn\u00e9ho vodcu Krem\u013ea. Ak toti\u017e Eur\u00f3pa prijme predpoklad, \u017ee v skuto\u010dnosti bola dlho svedkom genoc\u00eddy na Ukrajine bez toho, aby urobila v\u0161etko mo\u017en\u00e9 a nemo\u017en\u00e9 na jej zastavenie, znamenalo by to, \u017ee vlastne umo\u017enila, aby sa genoc\u00edda uskuto\u010dnila a pokra\u010dovala. Na tom istom \u00fazem\u00ed ako predt\u00fdm. Op\u00e4\u0165.<\/p>\n\n Druh\u00fdm eur\u00f3pskym pr\u00edbehom, ktor\u00fd je potrebn\u00e9 revidova\u0165, je pr\u00edbeh dekoloniz\u00e1cie. T\u00e1 sa stala \u010fal\u0161\u00edm m\u00f3dnym slovom v medzin\u00e1rodnej verejnej diskusii, ale z\u00e1kladn\u00fdm probl\u00e9mom je, \u017ee sa vn\u00edma a praktizuje v apolitickej, skult\u00farnenej podobe. Dekoloniz\u00e1cia sa vn\u00edma len ako prostriedok reprezent\u00e1cie, zatia\u013e \u010do ka\u017ed\u00fd spr\u00e1vny antikolonializmus je predov\u0161etk\u00fdm o slu\u017ebe spravodlivosti. Bez toho zost\u00e1va pr\u00e1zdnou a m\u00f3dnou r\u00e9torikou. \u00datok Ruska na Ukrajinu, ktor\u00fd vych\u00e1dza z hlboko zakorenen\u00e9ho koloni\u00e1lneho zm\u00fd\u0161\u013eania, len zvy\u0161uje naliehavos\u0165 tohto pr\u00edpadu. Dekoloniz\u00e1cia nie je len o pripom\u00ednan\u00ed alebo reprezentovan\u00ed r\u00f4znych domorod\u00fdch komunitn\u00fdch sk\u00fasenost\u00ed (nech s\u00fa akoko\u013evek d\u00f4le\u017eit\u00e9), ale o tom, ako hna\u0165 vinn\u00edkov k zodpovednosti za ich koloni\u00e1lne zlo\u010diny.<\/p>\n\n S\u00fa\u010dasn\u00e1 etnografiz\u00e1cia dekoloni\u00e1lnych ot\u00e1zok, ktor\u00e1 je be\u017en\u00e1 v mnoh\u00fdch kult\u00farnych projektoch v celej Eur\u00f3pe, \u010dasto obnovuje typick\u00e9 koloni\u00e1lne stereotypy a kli\u0161\u00e9, ktor\u00e9 pohodlne zapadaj\u00fa do neoimperi\u00e1lnej fant\u00e1zie b\u00fdval\u00fdch aj s\u00fa\u010dasn\u00fdch koloni\u00e1lnych mocnost\u00ed, ktor\u00e9 sa tv\u00e1ria, \u017ee kolonializmus je u\u017e uzavret\u00fd pr\u00edpad a \u017ee v\u0161etko, \u010do teraz mus\u00edme urobi\u0165, je „oslavova\u0165 rozmanitos\u0165“. Dekoloniz\u00e1cia v\u0161ak nie je multikulti<\/em> prehliadka r\u00f4znych svetov\u00fdch kuch\u00fd\u0148. To by bol toti\u017e najhor\u0161\u00ed v\u00fdsledok vojny pre ukrajinsk\u00fd aj krymsko-tat\u00e1rsky n\u00e1rod – znamenalo by to, \u017ee spravodliv\u00e1 vec kolonizovan\u00fdch bola \u00faplne straten\u00e1.<\/p>\n\n V tomto kontexte je hlbok\u00fdm zm\u00e4tkom, \u017ee dekoloniz\u00e1ciu p\u00e1chatelia fakticky preniesli na svoje obete: takzvan\u00fd glob\u00e1lny Juh alebo postsovietsky v\u00fdchod Eur\u00f3py. Keby Z\u00e1pad alebo Rusi boli ponechan\u00ed sami na seba bez ak\u00e9hoko\u013evek tlaku z in\u00fdch \u010dast\u00ed sveta, v\u00f4bec by sa dekoloniz\u00e1ciou nezaoberali! Ide o hlboko zvr\u00e1ten\u00fa perspekt\u00edvu, v ktorej sa dekoloniz\u00e1cia st\u00e1va pre kolonizovan\u00fdch akousi terapiou alebo psychologick\u00fdm cvi\u010den\u00edm, redukovan\u00fdm na osobn\u00e9 pr\u00edbehy a rodinn\u00e9 korene, zatia\u013e \u010do v skuto\u010dnosti by mala by\u0165 prav\u00fdm opakom, a to vysoko politizovanou a vrcholnou t\u00e9mou v programoch koloniz\u00e1torov.<\/p>\n\n Kolonializmus musia v prvom rade rie\u0161i\u0165 imperi\u00e1lne mocnosti v minulosti i s\u00fa\u010dasnosti, nie kolonizovan\u00ed. Jedin\u00e1 koloni\u00e1lna mocnos\u0165, ktor\u00e1 bola kedy medzin\u00e1rodne potrestan\u00e1 za svoje zverstv\u00e1, bolo nacistick\u00e9 Nemecko. Ale aj vtedy sa koloni\u00e1lne zlo\u010diny skr\u00fdvali za nespr\u00e1vne pomenovanie Erinnerungskultur<\/em>, akoby skuto\u010dne i\u0161lo len o kult\u00faru spomienok, a nie o otvoren\u00e9 rany, ktor\u00e9 st\u00e1le definuj\u00fa politick\u00fa a vojnov\u00fa realitu Eur\u00f3py.<\/p>\n\n Tret\u00edm eur\u00f3pskym z\u00e1kladn\u00fdm pr\u00edbehom, ktor\u00fd si vy\u017eaduje politick\u00e9 obnovenie, je antifa\u0161izmus. Antifa\u0161izmus bol v modern\u00fdch eur\u00f3pskych a svetov\u00fdch dejin\u00e1ch tak\u00fd k\u013e\u00fa\u010dov\u00fd, \u017ee sa \u010dasto prehliadal a premenil na atrib\u00fat konkr\u00e9tnej politickej skupiny, subkult\u00fary, ktor\u00e1 na 1. m\u00e1ja vykon\u00e1va svoje obvykl\u00e9 ritu\u00e1ly. Namiesto toho by sa antifa\u0161izmus mal pova\u017eova\u0165 za z\u00e1kladn\u00fd kame\u0148 dne\u0161nej zjednotenej Eur\u00f3py a slobodn\u00e9ho sveta. Bez z\u00e1kladu antinacizmu by dne\u0161n\u00e9 politick\u00e9 in\u0161tit\u00facie a r\u00e1mec nikdy nevznikli! Skuto\u010dn\u00e1 demokracia je mo\u017en\u00e1 len vtedy, ke\u010f je svojou politickou povahou antifa\u0161istick\u00e1, inak to nie je mo\u017en\u00e9.<\/p>\n\n Eur\u00f3pske spolo\u010dnosti si tak zvykli na r\u00f4znych pravi\u010diarov, populistov, autokratov a autorit\u00e1rstvo, \u017ee ich tot\u00e1lny \u00fatok Ruska na Ukrajinu zasko\u010dil. Zrazu boli n\u00faten\u00e9 \u010deli\u0165 z\u00e1kladnej ot\u00e1zke, ktor\u00e1 by mala by\u0165 historicky rozpoznate\u013en\u00e1: ako odradi\u0165 a ukon\u010di\u0165 fa\u0161istick\u00fd \u0161t\u00e1tny re\u017eim (tentoraz s jadrov\u00fdm potenci\u00e1lom)? Rozpr\u00fadila sa v\u00e1\u0161niv\u00e1 debata<\/a> o tom, \u010di je spr\u00e1vne definova\u0165 s\u00fa\u010dasn\u00fd rusk\u00fd re\u017eim ako fa\u0161istick\u00fd. Paradoxne, t\u00ed, ktor\u00ed to odmietaj\u00fa<\/a>, sa skr\u00fdvaj\u00fa za pr\u00edli\u0161n\u00fa historiz\u00e1ciu tohto javu, nie v\u0161ak pre nedostatok d\u00f4vodov, ale preto, \u017ee ich je preve\u013ea<\/a>.<\/p>\n\n Naozaj zar\u00e1\u017eaj\u00face je, ako z\u00e1merne a otvorene sa rusk\u00e9 \u00farady a arm\u00e1da hraj\u00fa na nacistov vo vojne proti Ukrajine. Propaguj\u00fa nacistick\u00e9 zd\u00f4vodnenie o „neexistuj\u00facich“ Ukrajincoch ako z\u00e1mienku na masov\u00e9 zab\u00edjanie, pou\u017e\u00edvaj\u00fa \u0161kared\u00fd „denacifika\u010dn\u00fd“ diskurz na pretv\u00e1ranie historick\u00e9ho pr\u00edpadu a absurdn\u00e9 ospravedlnenie vojenskej inv\u00e1zie, \u0161tylizovanie nevyprovokovanej vojny ako pokra\u010dovania druhej svetovej vojny („m\u00f4\u017eeme to urobi\u0165 znova“) – v\u0161etky revan\u0161istick\u00e9 z\u00e1mery Ruska boli v skuto\u010dnosti zameran\u00e9 na rozvr\u00e1tenie eur\u00f3pskeho in\u0161titucion\u00e1lneho a pr\u00e1vneho poriadku, zalo\u017een\u00e9ho na v\u00fdsledkoch por\u00e1\u017eky nacizmu, aby sa E\u00da a NATO rozpadli a znovu z\u00edskali kontrolu nad Eur\u00f3pou jej rozdelen\u00edm.<\/p>\n\n Rusk\u00e1 vojna na Ukrajine si vyn\u00fatila potrebu politick\u00e9ho protijedu: antifa\u0161izmus mus\u00ed by\u0165 medzin\u00e1rodne znovu zaveden\u00fd ako z\u00e1klad pre \u0161t\u00e1tnu politiku, ako aj pre tvorbu mimovl\u00e1dnej politiky. Nie je to vlastnos\u0165 ur\u010ditej \u010dasti politick\u00e9ho spektra, ale predstavuje samotn\u00fa podmienku, aby politick\u00e9 spektrum v\u00f4bec mohlo existova\u0165. Eur\u00f3pa tu nesie osobitn\u00fa historick\u00fa a politick\u00fa zodpovednos\u0165 a prostredn\u00edctvom nej m\u00f4\u017ee dosiahnu\u0165 to, \u010do Aristoteles nazval<\/a> anagnorisis<\/em> – zmenu z nevedomosti na poznanie, uznanie nielen osoby, ale aj toho, \u010do t\u00e1to osoba predstavuje.<\/p>\n\n Dnes m\u00f4\u017eeme len opatrne d\u00fafa\u0165, \u017ee tak\u00e9to uznanie Eur\u00f3py a toho, \u010do predstavuje, m\u00f4\u017ee otvori\u0165 cestu od s\u00fa\u010dasnej vojnovej trag\u00e9die k celoeur\u00f3pskej politickej katarzii. N\u00e1dej je v\u0161ak to, \u010do zostalo na samom dne Pandorinej skrinky.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":" Die Resignation gegen\u00fcber dem Krieg in der Ukraine ignoriert nicht nur die anhaltenden Gr\u00e4ueltaten, sondern auch deren Auswirkungen auf die zugrunde liegenden europ\u00e4ischen Narrative. Jetzt ist der Moment gekommen, politische Orthodoxien zu \u00fcberdenken. Teil der Reihe „Lektionen des Krieges: Die Wiedergeburt Europas revisited“. Druh\u00fd medzin\u00e1rodn\u00fd kongres spisovate\u013eov na obranu kult\u00fary, ktor\u00fd sa konal v roku […]<\/p>\n","protected":false},"author":11,"featured_media":11998,"parent":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","acf_category":[],"ppma_author":[236],"class_list":["post-12132","article","type-article","status-publish","has-post-thumbnail","hentry","author-m-akyel"],"acf":[],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/displeu.dev.osalliance.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/article\/12132","targetHints":{"allow":["GET"]}}],"collection":[{"href":"https:\/\/displeu.dev.osalliance.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/article"}],"about":[{"href":"https:\/\/displeu.dev.osalliance.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/types\/article"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/displeu.dev.osalliance.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/users\/11"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/displeu.dev.osalliance.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=12132"}],"version-history":[{"count":0,"href":"https:\/\/displeu.dev.osalliance.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/article\/12132\/revisions"}],"wp:featuredmedia":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/displeu.dev.osalliance.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media\/11998"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/displeu.dev.osalliance.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=12132"}],"wp:term":[{"taxonomy":"acf_category","embeddable":true,"href":"https:\/\/displeu.dev.osalliance.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/acf_category?post=12132"},{"taxonomy":"author","embeddable":true,"href":"https:\/\/displeu.dev.osalliance.com\/sk\/wp-json\/wp\/v2\/ppma_author?post=12132"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}